Všetko sa to začalo knihou, ktorú som nedokázal prečítať.

Ahoj, som Dott. Skôr než som vývojár, som čitateľ.

Takmer na každý problém, na ktorý som v živote narazil, už bola odpoveď ukrytá v nejakej knihe. Preto veľa čítam, sto hodín ročne, niekedy aj dvesto.

A stále sa opakovalo to isté. Zamiloval som si knihu, ktorá nikdy nebola preložená do môjho rodného jazyka, čínštiny. Tak som urobil to, čo robí každý čitateľ: čakal som. Každých pár mesiacov som hľadal preklad a vracal sa naprázdno. Väčšina kníh sa nikdy nepreloží vôbec a tie šťastnejšie meškajú roky.

Zvolil som teda ťažšiu cestu, hoci slovo "lucky" je pravde bližšie. Angličtinu som už čítal dosť dobre na to, aby som sa dorozumel. No dosť dobre má svoju cenu: v angličtine som nikdy nečítal tak rýchlo ako vo vlastnom jazyku. Kniha, ktorá mi v čínštine zaberie týždeň, mi v angličtine môže trvať oveľa dlhšie. Dvere sa otvorili, ale vstupné bolo absurdné. A patril som medzi tých šťastnejších, no nikto by sa nemal musieť učiť celý jazyk len preto, aby si prečítal knihu, ktorú miluje, a najmä nie dnes, keď umelá inteligencia z praktického hľadiska preklad prakticky vyriešila.

Nemyslím si, že jazyk, v ktorom bola kniha napísaná, by mal rozhodovať o tom, kto si ju smie prečítať.

Preto som vytvoril BookTranslator. Dáte mu knihu v jazyku, ktorý neviete čítať, a on vám ju vráti celú v jazyku, ktorému rozumiete.

Technológia tu už bola; niekto ju len musel použiť. Vytvoril som ju pre seba, ale nebol som jediný, kto čakal.